Rozprávky máme všetci radi. Fantázia, dobro a zlo a samozrejme, dobrý koniec. Pokiaľ ide o priestorovú akustiku, tu takáto rozprávka vo väčšine prípadov nefunguje. Situácie sú bežné z okolitého sveta, ako je posedenie s priateľmi v podniku, kde namiesto nich počujete všetko naokolo.
Podobne je to doma, kde namiesto svojho obľúbeného televízneho seriálu počujete zvuky z kuchyne. V kuchyni sa chystá nedeľný obed a okrem cinkania riadu a hučania digestoru počuje kuchár ešte aj deti z obývačky, ktoré pozerajú svoje rozprávky. Človek má pocit, že vyskočí z kože.
Prečo je to tak? Zdroje zvuku v miestnosti môžu byť rôzne. Spolu vytvárajú akúsi zmes rôznych zvukových vĺn, ktoré zostávajú v priestore pokiaľ sa nevytratia. Tomuto pomáha samotné vnútorné prostredie tým, z akých materiálov je tvorený interiér. Najmä to, či sa tam nachádzajú materiály, ktoré zvuk odrážajú alebo naopak, pohlcujú. Ak máme všade hladké steny, dlažbu, veľké okná, teda všetko tvrdé povrchy, bude sa zvuk od nich odrážať. Človek bude v takomto prostredí počuť ozvenu, ktorá sa môže pri neustálej tvorbe zvuku len zvyšovať. Výsledkom je okrem nepríjemného pocitu, nezrozumiteľnosti reči a schopnosti porozumieť osobám, ktoré sú v miestnosti spolu s vami, aj negatívny vplyv na zdravotný stav človeka. Prejaví sa znížením výkonnosti ako aj produktivity práce a to najmä z dlhodobého hľadiska.
Čo s tým? Nahradiť tvrdé materiály mäkkými a upraviť hladké povrchy pohltivými vrstvami. Takéto úpravy interiéru spôsobia to, že zvuk, ktorý vzniká v miestnosti sa neodrazí späť, ale naopak, pohltí sa. Výsledok je ten, že sa zníži doba dozvuku, efekt ozveny pominie a zrazu budete počuť len to čo počuť chcete.