Nedávno som bol účastníkom zaujímavej kultúrnej akcie. Akcia bola venovaná rodičom detí, ktoré si pre nich pripravili kultúrny program. Konala sa v miestnom kultúrnom dome a aj keď bola vydarená, mňa zaujalo aj niečo iné. Zvuk. Respektíve, hluk. A keď som sa dozvedel, že kultúrny dom bol len nedávno rekonštruovaný, moje prekvapenie, či skôr sklamanie, bolo o to väčšie.
Samotná podstata kultúrneho domu je v tom, že sa v ňom konajú spoločenské, kultúrne akcie. To znamená veľa ľudí, hudby, zábavy. Pritom potrebujete počuť, čo sa Vám snažia účinkujúci povedať alebo predviesť. Veľké množstvo ľudí vo veľkom priestore spôsobuje veľký hluk.
Ako vyzerá bežný obecný kultúrny dom? Štvorcový pôdorys, vysoký strop a pódium. Minimálne z jednej, vo väčšine prípadov z oboch strán, sú vysoké okná. A tu je kameň úrazu. Výška stropu v pomere ku podlahovej ploche určuje celkový objem vzduchu v miestnosti.
Čo sa stane ak tento priestor necháme tak ako je? Dokonca sa pri rekonštrukcii akosi zabudnú dať späť na okná aj hrubé závesy, ktoré tam viseli už dlhé roky a už nie sú in? Odpoveď je jednoduchá. Enormne sa zvýši doba dozvuku, alebo ak chcete, ozvena. A realita? Účinkujúci sa snažia predviesť maximálny výkon, lenže zvuk sa od nich šíri po celom kultúrnom dome a navyše sa odráža a vracia späť. A diváci? Tým, že účinkujúcich dobre nepočujú, začínajú sa medzi sebou baviť. Výsledok? Celý kultúrny dom je ako v jednom úli, kde počuť len zmes zvuku, lepšie povedané hluku.
Ako pomôcť takémuto priestoru? V prvom rade, už pri rekonštrukcií a jej plánovaní, treba počítať s priestorovou akustikou. Zásady sú pomerne jednoduché. Zdroj zvuku, v našom prípade pódium, musí pôsobiť ako „reproduktor“. Ideálne je tu použiť odrazivé materiály, ktoré spôsobia to, že zvuk sa bude lepšie šíriť k poslucháčom. Aby sa však nevrátil späť na pódium a nevytváral echo, je potrebné ho nad divákmi pohltiť. Ideálne je riešiť ešte zadnú stenu, ktorá je oproti pódiu, rovnako pohltivou vrstvou, aby sa zvuk rovnako neodrážal späť.
Predstavme si inú situáciu. Hluk v hlavnej sále ma prestáva baviť, tak si poviem, že idem s kamarátmi vedľa do foyer, kde sa konečne porozprávame a dáme nejaký drink. Aké prekvapenie keď zistím, že tam je to ešte oveľa horšie. Ľudí rovnako zmýšľajúcich je tam zrazu viac, priestor je menší a zrazu zistím, že skôr počujem chlapov od vedľa. Vplyvom tohto hluku pozadia zvyšujeme podvedome hlas aj my, aby sme sa vôbec počuli, až kým zrazu zistíme, že na seba musíme kričať. Prečo? Rovnaká situácia, len v menšom meradle. Hladké podlahy, steny, okná… Všetko odrazivé plochy a zvuk miesto toho, aby sa pohlcoval, začne sa odrážať od všetkých týchto povrchov. Skôr ako vymizne, pridávajú sa ďalšie a ďalšie zvuky. Tým sa zvuk znásobuje a doba dozvuku sa zvyšuje. Okrem toho, že máte chuť z takéhoto prostredia okamžite odísť, má to aj negatívny dopad na zdravie človeka.
Kultúrne domy pred rekonštrukciou, sú často citlivé na rôzne „dizajnové úlety“. Riešením tohto problému je práve inštalácia akusticky pohltivých stropov a stien. Mali sme možnosť podieľať sa na takejto rekonštrukcii, konkrétne Kultúrny dom Poklad v Ostrave. Tu sa podarilo vytvoriť funkčné a pritom nenápadné prostredie, ktoré zapadlo do historického interiéru, čím sa zachoval aj duch minulosti. V hlavnej sále aj s priľahlým foyer bol použitý hladký bezšpárový akustický podhľad Rockfon Mono Acoustic, ktorý poskytuje vynikajúce akustické vlastnosti. Zároveň boli na strope použité sadrové odliatky, ktoré sme vyrobili v našej réžií pod hlavičkou EasyBoard. Tieto jednoznačne vymedzili osvetlenie a dotvorili tak jednoduchý a funkčný dizajn.
Ako sa to podarilo si môžete prísť pozrieť osobne a vychutnať tak akustickú pohodu priamo na mieste. Napríklad pri zaujímavom kultúrnom predstavení.
